Shadow
Shadow
Shadow
Shadow

Mäsožravé rastliny na Kysuciach

Autor: Marek Delinčák, 13. augusta 2011, 0:04


Po niekoľkých mesiacoch plánovania som sa konečne dostal k tomu, ísť sa pozrieť na mäsožravé rastliny Klokočovských rašelinísk. Ešte nikdy predtým som na nich ja, ani nikto koho som osobne poznal, nebol a tak som bol skutočne zvedavý čo ma čaká, o to viac, že som pôvodom Kysučan. V oblasti Klokočova sa nachádza dokopy šesť rašelinísk, čo by som za jeden deň určite nestihol a tak som si vytipoval tri ležiace blízko pri sebe.

 

Drosera rotundifolia

 

Na fóre som sa dohodol s Petrom Hodoníkom, ktorý už jedno z týchto rašelinísk navštívil, že sa tam pôjdeme pozrieť spolu. Keďže Peťo mohol až poobede, vybral som sa už ráno sám.

Prvé rašelinisko na ktoré som sa vybral bolo pomerne nedostupné. Už pri plánovaní cesty som spravil hneď dve chyby a to uložiť si do navigácie priamo súradnice rašeliniska a podceniť význam zhustených vrstevníc na mape. Najskôr ma GPS doviedlo po poľnej ceste až na miesto, odkiaľ sa dalo len cúvať. Rozhodol som sa teda vrátiť, nechať auto na hlavnej ceste a pokračovať peši. Keď už som mal v GPS uloženú polohu rašeliniska, išiel som viac menej priamo k nemu, kde prišli na rad vrstevnice. S pravidelnými prestávkami sa mi ale darilo ten kopec zdolávať a čoskoro som narazil na prvé náznaky blížiaceho sa rašeliniska v podobe paprade Rebrovky rôznolistej (Blechnum spicant), ktorú už som raz videl na začiatku iného Oravského rašeliniska. Náznaky nesklamali a po pár ďalších krokoch sa predomnou začali rozprestierať koberce rašeliníka.

 

Rašeliník

 

Aj keď rašeliníku boli všade skutočne hromady, bolo tu pomerne dosť sucho na to, aby tu rástli nejaké rosičky. Pokračoval som teda ďalej. Na okraji lesa ma zopár exemplárov Hríba smrekového (Boletus edulis) presvedčilo, že práve začína hubárska sezóna :-). Konečne som sa dostal na nejakú lúku, ktorá ale moc ako rašelinisko nevyzerala. Bola veľmi zarastená vysokými trávami a takmer žiadne močiare. O asi 30 metrov sa situácia zmenila a objavil som prvé plochy rašeliníka aj na tejto lúke, no nakoľko sa celé rašelinisko rozprestiera po úpätí kopca, nečakal som že na ňom nejaké rošičky nájdem.

 

Rašelinisko na lúke

 

Pokračoval som ďalej hore kopcom v nádeji, že nájdem aj niečo viac, ako len rozľahlé plochy rašeliníka, no nič viac som nenašiel. Stretol som aj zopár domácich hubárov, ktorých som sa na rašelinisko skúsil opýtať. Jedna staršia pani mi povedala, že už tam býva 30 rokov, ale nič také tam nevidela na čo jej syn celkom trefne dodal, že by si to aj tak ani nevšimli nejaký rašeliník alebo rosičky. :-) Keď som prešiel 2/3 rašeliniska, ozval sa mi Peter, že už sa môžme stretnúť a tak som ešte spravil zopár fotiek tohto neskutočne rozľahlého porastu rašeliníka a pobral som sa nazad k autu. Aj keď som žiadne rosičky nenašiel, bol to zážitok vidieť také množstvo rašeliníka, ktorý pokrýval väčšinu hory.

 

Rašelinisko v hore

 

Vo vedľajšej dedinke som sa stretol s Peťom a jeho priateľkou Katkou a vybrali sme sa pozrieť na druhú lokalitu. Tentokrát som bol dopredu ubezpečený, že tu rosičky nájdem. :D Prešli sme asi 400 metrov od hlavnej cesty a v trávnatom poraste sa nám začal ukazovať rašeliník. Na prvý pohľad bolo vidno, že lokalita je nielen veľmi pekná a bohatá, ale dokonca je na nej robený odborný manažment. Usudzujem tak podľa toho, že celé rašelinisko bolo pokosené, no v dostatočnej výške aby to neublížilo rašeliníku ani chráneným rastlinám. Rašelinisko sa nachádza medzi dvoma ramenami miestneho potôčka a je pretkané malými jarčekmi a jazierkami, čo zabezpečuje celému rašelinisku dostatočnú vlhkosť.

 

Jazierko na rašelinisku

 

V porovnaní s prvým rašeliniskom bola flóra druhého rašeliniska oveľa pestrejšia. Okrem iných vzácnych a chránených rastlín ako napríklad Plavuň obyčajný (Lycopodium clavatum) je rašelinisko doslova posiate Rosičkou okrúhlolistou (Drosera rotundifolia). Po zmapovaní celého rašeliniska sme s Peťom odhadli ich počet na viac ako 500 kusov.

 

Drosera rotundifolia

 

Z návšteve tejto lokality už Peťo s Katkou museli pokračovať svojou cestou a ja som nemal dost energie na ďalšiu lokalitu, tak som sa po krátkom posedení na kofole pobral domov. Už teraz sa ale teším na návštevu ďalších, zatiaľ mnou nepoznaných klokočovských rašelinísk. Na záver poviem len toľko, že ma skutočne potešila skutočnosť, že na mojich rodných Kysuciach máme tak nádhernú životaschopnú a prosperujúcu lokalitu bez akýchkoľvek náznakov existenčných problémov, či nebodaj vandalizmu na ktorej je dokonca obcou vykonávaný odborný manažment. Kiež by to takto vyzeralo na všetkých prírodných lokalitách s výskytom mäsožravých rastlín na Slovensku.


Galéria


Komentáre


Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.


© 2017 SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov masožravých rastlín