Autor: Marek Delinčák, 12. septembra 2011, 23:39
Jednu krásnu nedeľu sa pár nadšených pestovateľov mäsožravých rastlín rozhodlo navštíviť lokalitu viacerých druhov týchto fascinujúcich dravcov z rastlinnej ríše. S Karolom Gazdíkom sme vyrazili z Prešova hneď prvým ranným autobusom, Jaro Dovec sa k nám pridal na popradskej stanici, odkiaľ sme už všetci spolu pokračovali pešo k nášmu cieľu. Lokalita je len pár metrov od jedného nemenovaného sídliska. Keďže som ju už pár krát navštívil a ani Jaro tam nebol prvýkrát, nebolo ju ťažké nájsť. Z chodníčka cez vysokú trávu, prezuť sa do gumákov, opatrne sa spustiť po briežku a človek hneď stojí po členky vo vode.
Len pár metrov od miesta, kde sme vstúpili na posvätnú mäsožravkársku pôdu, sa nachádza jazierko s výskytom bublinatiek. Počet jedincov si ani netrúfam odhadnúť, no bolo ich dostatočne. Kvitli žiaľ už asi len tri – štyri rastlinky. Aj orchidey, ktoré boli v kvete pri mojej poslednej návšteve lokality teraz usilovne tvorili semená. Čo ma nepotešilo bol odpad, ktorý sa v jazierku a vlastne po celej lokalite nachádzal v hojnom počte. Tuším, že to ešte nie je zákonom chránené územie, aj keď sa tu vyskytujú vzácne rastliny a aj živočíchy. Medzi bublinatkami sme zbadali mloka, no pokiaľ sme ho stihli odfotografovať tak nám zmizol.
Pri ďalšom prieskume územia nachádzame všadeprítomnú Pinguiculu vulgaris, ktorá práve začala zaťahovať. Tučnice tu obľubujú blízkosť otvorenej vodnej hladiny, neraz rastú aj v samotnej vode. Zaujalo ma, ako v jednej časti lokality rástli podstatne väčšie kusy, priemer ktorých neraz presahoval aj cca 8cm. Výskyt Pinguiculy alpina nemôžem potvrdiť, ani vyvrátiť. Našlo sa pár jedincov, ktorý nevyzerali, že by zaťahovali, čo by podľa Jara mal byť znak, že daný jedinec je práve Pinguicula alpina. Chcelo by to vrátiť sa tam ešte v dobe kvitnutia tučníc a odstrániť tieto moje pochybnosti.
Posledným druhom, ktorý sme na lokalite našli bola Drosera rotundifolia. Túto rosičku som tu už viac krát neúspešne hľadal, no pomohli až informácie, ktoré Karol získal od jedného známeho z Popradu. Tak až pri mojej tretej návšteve tejto lokality som si ju aj tu obzrel krásne zblízka. Pri prieskume sme našli aj viac druhov rašelinníka. Jeden z nich bol krásne sfarbený do červena.
Musím povedať, že táto lokalita výskytu mäsožravých rastlín bola rozlohou najväčšia a na druhy najbohatšia akú som zatiaľ navštívil. No aj ju začína zarastať všadeprítomná pálka a ako päsť na oko pôsobí odpad, ktorý tam nájdete taktiež v hojnom množstve.
Matej Šomšák
Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.
