Shadow
Shadow
Shadow
Shadow

Mikroskopovanie a popis anatómie podzemnej pasce rodu Genlisea

Autor: Karol Gazdík, 19. marca 2012, 22:57


Autor: Karol Gazdík

 

Už po prvom mikroskopovaní mi bolo jasné, že som neobsiahol celkové pozorovanie pasce tejto rastliny. V školskom laboratóriu som sa vždy skôr sústredil na povrchové pozorovanie pascí mäsožravých rastlín, čo je v tomto prípade neúplná práca. Siahol som teda po literatúre od RNDr. Miloslava Studničky a naštudoval som si hlbšie anatómiu pasce rodu Genlisea. K mikroskopovaniu som sa dostal 14. Septembra 2011.

 

Myslím si, že vás nemusím až tak oboznamovať s týmto rodom mäsožravých rastlín. Preto by som hneď pristúpil k popisu jej podzemnej pasce a mikropozorovaniu. Vzorku som odobral z G. hispidula, nakoľko je asi rozmerovo najväčšia v mojej zbierke.
Nadzemným asimilačným listom som sa tentoraz nevenoval, hoci je to škoda, nakoľko sú aj oni zaujímavé. Spomeniem aspoň, že sa na nich sporadicky vyskytujú lepkavé stopkaté žľazy, pravdepodobne pozostatok evolučného vývinu, nakoľko Genliseje sú príbuzné s tučnicami, ktoré svoju korisť lovia práve adhéznymi/lepkavými listami a to prostredníctvom už spomenutých stopkatých žliaz.

 

Podzemné pasce, už iste ako viete, sú listového pôvodu, v tvare obráteného Y. Vyskytujú sa v pôdach chudobných na kyslík, teda prostredie v ktorom vládne hypoxia. Je to čiastočne aj kľúčová otázka k tomu, že ako tieto rastliny lákajú svoju korisť. Nemajú predsa krásne farby, ani nektárové žľazy, teda ako je možné, že jej pasce vždy prekypujú hromadou nachytanej koristi? Odpoveď nám opäť ponúka RNDr. Miloslav Studnička, ktorý robil výskumy v botanickej záhrade v Liberci a dospel k tej verzii, že organizmom v takomto prostredí chýba vzduch, duté listové pasce tento limitujúci činiteľ práve ponúkajú a je možné, že práve preto by sa mohla stať pre pôdne organizmy lákavou a vyhľadávanou. Mnohí autori sa tejto otázke vyhýbajú, pretože predpokladajú existenciu stopového množstva nejakého lákavého sekrétu žliaz.

 

Pasca je zavesená na tenkej dlhej stopke. Tráviacim orgánom je guľovitý mechúrik. V jeho vnútri je chrbtový a brušný hrebienok, oba sú napojené na cievny systém. Tieto hrebienky sú nahusto pokryté tráviacimi žľazami bochníkovitého tvaru, štvor alebo šesť bunečné. Môžete si to všimnúť aj na priložených snímkach. Ako prvý som práve sledoval tráviaci mechúrik, ktorý som opatrne rozrezal žiletkou, pričom okamžite z neho vytiekla vnútorná tekutina. Už voľným okom som pozoroval akési hrudky v tomto mechúriku. Potom som sa pozrel cez mikroskop a zistil som, že sú to mŕtve pozostatky väčšej koristi. Následne som zahliadol hrebienok, najprv len farebne odlišný od okolitého tkaniva, ale po zaostrení jasne patrný množstvom už spomenutých tráviacich žliaz. Pri zrezávaní žiletkou som sa veľmi obával, že by som mohol previesť rez práve cez tieto hrebienky. Našťastie sa tak nestalo. Potom som si poprezeral okolie, vrstvil som, zaostroval a zbadal hýbajúce sa objekty. Bola to korisť, pôdne hlístice, ktoré sa stávajú korisťou aj dravých húb. Zmätene sa krútili a zápasili s týmto smrtonosným priestorom.

 

Ďalší v poradí na pozorovanie bol krčok pasce, ktorý ústí do mechúrika. Taktiež som ho pozdĺžne rozrezal žiletkou a pozoroval. Z vnútra je vystlaný navádzacími chlpmi usporiadanými v prstencoch a svojimi hrotmi smerujúcimi k tráviacemu mechúriku – pre korisť ľahký pohyb do pasce, ťažký a takmer nemožný pohyb z pasce. Pod chlpmi sú dvoje typy žliaz, jedny majú tvar rovnaký ako v mechúriku, teda taktiež tráviace, druhé v zadnej časti sú žľazy dvojbunkové, tvarovo podobné kávovému zrnku. U blízkych rodových druhoch sa takéto bunky nachádzajú v pascách bublinatiek, taktiež s dvojbunkovou hlavičkou a tie slúžia na odčerpávanie vody z mechúrika bublinatky. Možno je tomu tak aj v prípade pasce genliseji, ktorá podobne pomocou týchto žliaz odčerpáva vodu a vytvára vzduchom naplnené dutinné priestory v pascách. Taktiež môžete vidieť na priložených snímkach.

 

Vstup do pascí týchto rastlín nie je len jeden. Jeden sa nachádza priamo v krčku pasce a druhé vstupy sa nachádzajú všade medzi závitmi ramien...sú priam pretiahnuté pozdĺž týchto závitov (štrbiny). Viď. v priložených snímkach.
Na záver sa ešte vyjadrím k tvaru pasce a k spôsobu jej rastu do substrátu. Sú to pre niekoho zanedbateľné fakty, pre mňa však výnimočné a odhaľujúce niektoré skutočnosti.

 

Z pohľadu rastu, najprv do zeme vrastá stopka, potom sa utvorí mechúrik, báza krčka, ktorá sa do pôdy zarýva aj s pomocou slizových žliaz, ktoré napomáha k prenikaniu do pôdy a nakoniec sa začnú dotvárať obe ramená skrutkovitého tvaru a to tak, že v pôde rotujú, zavŕtavajú sa do zeme. Tento rotačný pohyb je ale len pri ramenách pasce. Evokuje mi to ťaženie ropy vrtnými vežami. A v celku posledná vec je ten tvar. Opäť sa musím odvolať na RNDr. Miloslava Studničku, ktorý nám i sebe kladie otázky, že prečo je u pasci tejto rastliny prítomná dichotómia? Prečo sa pasca po dokončení rastu krčka vidlicovito rozdvojuje do pravého a ľavého ramena? Tento morfologický úkaz je pokladaný za veľmi archaický. Môžeme ho pozorovať u pravekých rastlinách. Jedná sa však o dedičstvo po modernom príbuzenstvu – párovitosť listových segmentov – rozdelenie listu na dve polovice pozdĺž stredného nervu.

 

Teraz si kladiem otázku ja, pomôže tento môj amatérsky článok v šírení osvety o týchto menej známych druhoch mäsožavých rastlín? To už nechávam na zodpovedanie vám.

 

 

 

Zdroj:

STUDNIČKA, Miloslav. Masožravé rostliny : Objekt badatelů, dobrodruhů a snílků. Vyd. 1. [s.l.] : Academia, 2006. 331 s. ISBN 8020014047.


Galéria


Komentáre


Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.


© 2020 SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov masožravých rastlín