Shadow
Shadow
Shadow
Shadow

Drosera


Ríša rastliny Plantae
Oddelenie krytosemenné Magnoliophyta
Trieda dvojklíčnolistové Magnoliopsida
Rad klinčekotvaré Caryophyllales
Čeľaď rosičkovité Droseraceae

Drosera zahrňuje približne 125 druhov, ktoré rastú prevažne v subtrópoch južnej pologule (na Slovensku rastie Rosička okrúhlolistá a Rosička anglická).
Anglický názov:Sundews
Výskyt: takmer na celom svete

 

Lapacími orgánmi rosičiek sú listy pokryté zvláštnymi žliazkami (tzv. tentakule), ich hlavičky vylučujú v podobe drobných kvapiek lepivý sliz (ktorý sa vo svetle leskne ako kvapka rosy, z čoho vznikol názov týchto rastlín) obsahujúci tráviace enzýmy a mukopolysacharidy. Tentakule sú dlhé alebo krátke: Dlhé sú rozmiestnené na okrajoch listov a ohýbajú sa iba smerom k stredu listu, čím pri uviaznutí koristi spevňujú jej uchytenie. Kratšie tentakule sú rozložené po celej ploche listu a ohýbajú sa všetkými smermi podľa podráždenia spôsobeného telom koristi. Po uviaznutí koristi je pohyb tentakulí dokončený obvykle za 20 minút až niekoľko hodín, u niektorých druhov rosičiek dokonca i behom jednej minúty. Okrem toho sú niektoré druhy schopné ovinúť okolo tela koristi doslova celý list (napr. D. capensis). Korisťou rosičiek býva väčšinou drobnejší hmyz.

   

 

Ekologické skupiny:

1. Nezaťahujúce svetlomilné rosičky
-behom roku nezaťahujú
-bežné v trópoch a subtrópoch
-vyžadujú dostatok svetla a neznášajú zatienenie inými rastlinami

Zástupcovia:
Drosera aliciae, Drosera burmannii, Drosera capillaris, Drosera capensis, Drosera cuneifolia, Drosera indica, Drosera villosa

 

2. Rosičky s prezimovacími pupenmi
-každoročne cez nepriaznivé podmienky, čiže v zime, strácajú všetky listy a prežívajú pomocou pupenov
-tento pupen sa nazýva hibernaculum, tvorený z nahromaždených mladých základov listov, ktoré zastavili rast a vývin
-signálom pre vytvorenie hibernacula sú zhoršujúce sa životné podmienky, ako ochladzovanie, skracovanie dňa či vysýchanie pôdy
-vďaka tomu znášajú mráz a sú rozšírené aj na severe
 

Zástupcovia:
Drosera binata, Drosera filiformis, Drosera intermedia, Drosera rotundifolia 

 

3. Pralesné (tieňomilné) rosičky z Austrálie
-táto skupina obsahuje tri austrálske rosičky
-nie sú náročné na svetlo
-vyhovuje im vyrovnaný teplotný režim, čiže rovnaká teplota v lete aj v zime
-rastú pri vysokej vzdušnej vlhkosti, až 90 %
-rozmnožujú sa hlavne vegetatívne (nepohlavne), mladé rastliny sa tvoria na starých spodných listoch a na odtrhnutých koreňoch
-kvety sa tvoria len vzácne
 

Zástupcovia:
Drosera adelae, Drosera prolifera, Drosera schizandra

 

4. Trpasličie rosičky
-sú to rosičky skutočne nepatrných rozmerov, s prízemnou ružicou o priemere 8 až 30 mm
-jeden z odlišujúcich znakov trpasličích rosičiek od ostatných sú špeciálne rozmnožovacie telieska, tzv. gemmy
-ich ružice sú tvorené početnými listami s plochou asimilačnou plochou a miskovitou čepeľou, plocha čepele je husto pokrytá krátkymi tentakulami a po obvode sú zas tentakule veľmi dlhé červené až hnedočervené
 

Zástupcovia:
Drosera pulchella, Drosera pygmaea, Drosera scorpioides, Drosera enodes, Drosera sargentii

 

5. Hľuznaté rosičky
-tieto rosičky majú hľuzy do ktorých sa zaťahujú a z ktorých čerpajú živiny
Hľuza:
-je vajcovitá alebo guľovitá
-veľká 0,5 až 6 cm
-je bielej, žltej alebo červenej farby
-skladá sa z 20 až 50 vrstiev
-zasahuje 5 až 15 cm hlboko do substrátu, u väčších druhoch je to 25 až 50 cm
-je uložená v čistom piesku, málokedy v rašeline
-je zásobným orgánom, ktorý sa každoročne obnovuje
-vnútri starej hľuzy vznikne vždy nová, ktorá odtlačí zbytok starej hľuzy
-suchý zbytok starej hľuzy sa stane súčasťou suchého vrstvovitého obalu, ktorý chráni novú hľuzu - slúži ako tepelná izolácia
-vďaka hľuze sa dožívajú o niekoľko rokov viac ako ostatné rosičky
 

Zástupcovia:
Drosera peltata, Drosera planchonii

Ekologické skupiny:


K tomuto rodu zatiaľ nebol pridaný žiaden druh.


© 2017 SCPS - Slovenská spoločnosť pestovateľov masožravých rastlín