Mäsožravé rastliny si počas evolúcie vyvinuly rôzne dômyselné zariadenia na chytanie koristi. Tieto zariadenia, vlastne pasce sú pre hmyz naozaj lákavé, však už len krásne farby krčiažnikov (Nepenthes) a saracénií (Sarracenia) uchvátia každého, nielen hmyz. Potom je to ich lákavá vôňa a krásne trblietavé kvapôčky rosy, ktoré využívajú rosičky (Drosera) a rosnolist (Drosophyllum). V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktivné, to sú také, ktoré sa aktivne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je v podstate bleskový (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktivných pascí priraďujeme pasce rodov Aldrovanda, Dionaea a Utricularia. Druhú skupinu tvoria pasce takzvané pasivné. Zaradili by sme sem pasce všetkých ostatných rodov mäsožravých rastlín, to sú Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtonia. Vrámci tohoto delenia existuje aj ďalšie, podrobnejšie delenie. Toto delenie nám predstavuje 5 skupín a to typy pascí, ktorími mäsožravé rastliny lovia. Poďme sa na to teda pozrieť:
je v podstate pasca, ktorú využívajú rody Drosera, Pinguicula, Drosophyllum a Byblis. Tieto mäsožravky využívajú na lov koristi svoje lepkavé listy.
tú majú Dionaea muscipula a Aldrovanda vesiculosa. Mechanická pasca vznikla premenou listovej čepele. Obe polovice pasce sa na podnet sklapnú a korisť uväznia.
(z latinského hypotensio = nízky tlak, podtlak) sa vyskytuje u bublinatiek (Utricularia), ktoré na lov malých vodných živočíchov využívajú niekoľkomilimetrové mechúriky so záklopkou. Podtlak vytvorený zvláštnymi mechanizmami vnútri mechúrika umožňuje po otvorení záklopky nasať korisť, ktorá mechúrik podráždila.
ich predstaviteľmi sú pasce rodov Nepenthes, Cephalotus, Darlingtonia, Heliamphora a Sarracenia (okrem druhu Sarracenia psittacina). Prilákaný hmyz skĺzava a padá alebo je iným spôsobom jeho pohyb navedený do vnútra ich pascí. Pohyb je v smere gravitačnej sily, teda smerom dole.
túto pascu majú Sarracenia psittacina a rod Genlisea. Pasca využíva chodby, na ich vnútornom povrchu sú mnohopočetné chlpy. To, že sú tieto chlpy orientované do vnútra slepo končiacej chodby, vedie nič netušiacu korisť hlbšie a hlbšie do pasci ("proti srsti" sa lezie koristi špatne, čiže len jednosmerná cesta a to práve v ústrety smrti). U druhu Sarracenia psittacina je chodbou vnútro ležiacej pasce. U rodu Genliseaje takáto chodba pod zemou. Je vnútry zložitého lapacieho orgánu v tvare prevráteného písmena Y. Lapací orgán je pôvodom listového (napriek tomu, že je pod zemou), a nie koreňového a taktiež využíva mnohopočetné chlpy, ktoré navádzajú korisť stále bližšie a bližšie k istej smrti.
