Autor: Marek Delinčák, 31. júla 2014, 22:29
Tento rok bolo stretnutie členov SCPS vo viacerých smeroch výnimočné. V prvom rade to bola účasť našich priateľov spoza hraníc. Členovia CCPS za nami merali dlhú cestu, aby si s nami vymenili nielen skúsenosti a nejakú tú mäsožravku, ale hlavne, aby nám poradili s manažmentom lokality v Uholníkoch. To bola zároveň druhá, veľmi významná novinka, ktorá čakala na účastníkov stretnutia.
Ale pekne od začiatku.
Tento rok stretnutie odštartovalo už vo štvrtok poobede. Pôvodné očakávania o počte zúčastnených sa nenaplnili a tak sme v skromnej zostave zahájili stretnutie opekačkou.
V piatok ráno sa konečne začali schádzať i ďaľší mäsožravkári. Medzi prvými sa ukázal náš najmladší člen, Jakub Tatárik i s celou rodinkou. Keďže príchod ostatných účastníkov bol avizovaný až v poobedňajších hodinách, vybrali sme sa hneď po raňajkách na lokalitu v Rakši. Počasie nám síce neprialo, no to nadšených mäsožravkárov predsa neodradí. :)
Po návšteve Rakše sme sa zastavili u Ľuba Balla. I tu bolo čo obdivovať, keďže jeho zbierka je pomerne rozsiahla. Keď už boli naše mäsožravkárske oči dostatočne uspokojené zamierili sme späť na chatu. Pomaly sme začali pripravovať občerstvenie pre vzácnu návštevu, ktorú sme očakávali. :) A veruže sa i podarilo. Kotlíková kapustnica v podaní šéfkuchára Ľuba bola skutočne vynikajúca. Každý z prichádzajúcich bol adekvátne privítaní voňavým tanierom tejto pochúťky.
Poobede sa začali schádzať členovia zo všetkých kútov Slovenska, od Bratislavy cez Kysuce až po ďaľeký východ. :) Podvečer sa ukázali i pozvaní hostia z českej spoločnosti CCPS. Konečne sme boli v kompletnej zostave.
Presunuli sme sa do chaty kde sa začala "oficiálna" časť stretnutia. Po krátkom privítaní v podaní Mareka Delinčáka nám Karol Gazdík odprezentoval zaujímavé novinky zo sveta mäsožravých rastlín. Túto pútavú prednášku vystriedalo nemenej zaujímavé premietanie fotografií sprevádzané perfektným výkladom z ciest po Venezuele v podaní Kamila Paska. Zvyšok večera sa niesol vo víre diskusií.
V sobotu ráno sme sa vybrali na dlho plánovaný manažment lokality mäsožravých rastlín. Pod záštitou Štátnej ochrany prírody sme zobrali pod ochranné krídla lokalitu v Uholníkoch. Toto miesto už z časti pokosili ochranári zo Správy Národného parku Malá Fatra, tak sme sa postarali o zvyšok a manažment na tejto časti dokončili. Druhý ešte nedotknutý úsek lokality sme z väčšej časti pokosili a zhrabali, no napriek maximálnemu nasadeniu sa nám nepodarilo tento úsek celkom dokončiť.
Keďže to bola naša prvá spolupráca s Malou Fatrou a vlastne i náš prvý manažment, nevedeli sme, na čo sa pripraviť a čo nás čaká. Po tejto skúsenosti už máme oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako a čo bude ešte nutné na lokalite urobiť. Snažíme sa k práci pristupovať premyslene a uvážlivo, aby sme na lokalite nenapáchali viac škody ako osohu. Preto budú i ďaľšie práce starostlivo naplánované a konzultované s odborníkmi tak, aby sme v konečnom dôsledku prispeli k jej záchrane a dlhodobej ochrane.
Prostredníctvom tejto akcie sa nám pomaly začal napĺňať ďalší z našich cieľov a to aktívne prispievať k ochrane lokalít mäsožravých rastlín na Slovensku.
V neposlednom rade stojí určite za zmienku i fakt, že našu prácu v Uhoľníkoch zdokumentovala RTVS. Združenie a jeho členovia si užili svojich 5 minút slávy vo večernom spravodajstve. :)
http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7600/4442 (začiatok v čase 35:12)
Naši hostia z Čiech sa spolu s Ľubom vybrali ešte na ďaľšie lokality v okolí, aby si návštevu Slovenska náležite užili. :) Zbytok, prácou zmorených "ochranárov", sa presunul na chatu. Po povinnej sprche sme si zašli na spoločný neskorý obed do neďalekej reštaurácie. S plnými žalúdkami sme sa potom vydali po Ľubových stopách v snahe nájsť českú skupinku. Zhruba po hodinke sme pátranie vzdali. Keďže sme nenašli stopu ani po nich, ani po rastlinkách, skončila sa táto výprava len ako výlet po okolí. :) Večer sa opäť všetci stretli na chate a tentokrát sme si užili zaujimavé video z ciest Andrea Devečku po Borneu. To zakončilo pomerne náročný a vyčerpávanúci deň.
V nedeľu ráno sme už nemali naplánované nič. Postupne sme sa rozlúčili, vzali sme si nové prírastky do zbierky a plný zážitkov sa pobrali domov.
Tohtoročné stretnutie bolo skutočne výnimočné. Začali sme nové tradície a dúfame že sa nám ich podarí zachovať aj do budúcna.
Všetci sme si to poriadne užili a už teraz sa veľmi tešime na budúci rok. ;-)
Pre tento článok nebol zatiaľ pridaný žiaden komentár.
